„To Winky nahovorila otca,“ vravel Crouch rovnako monotónnym hlasom. „Celé mesiace ho presviedčala. Roky som nevyšiel z domu. Miloval som metlobal. Pustite ho, hovorila. Bude mať neviditeľný plášť. Môže sa pozerať. Nech sa aspoň raz nadýcha čerstvého vzduchu. Vravela, že by si to želala aj moja matka. Opakovala otcovi, že moja matka zomrela, aby mi dala slobodu. Nezachránila ma pre život väzňa. Nakoniec súhlasil.

Bolo to starostlivo naplánované. Otec ma aj s Winky v ten deň zaviedol do čestnej lóže o niečo skôr. Winky mala povedať, že drží otcovi miesto. A ja som tam mal sedieť neviditeľný. Mali sme odísť, až sa lóža vyprázdni. Malo to vyzerať, že je Winky sama. Nikdy by sa nikto nič nedozvedel.

Winky však nevedela, že som čoraz silnejší. Začal som sa brániť otcovmu Imperiusu. Niekedy som mal už takmer celkom vlastnú vôľu. Občas som sa mu vymkol spod kontroly. A to sa stalo aj v čestnej lóži. Bolo to, ako keby som sa prebudil z hlbokého spánku. Ocitol som sa na verejnosti, na zápase a z chlapcovho vrecka predo mnou vytŕčal prútik. Prútik som nesmel mať odvtedy, ako som sa dostal do Azkabanu. Ukradol som ho. Winky o tom nevedela. Bojí sa výšok. Zakrývala si oči.“

„Pán Barty, vy neposlušný chlapec!“ šepkala Winky a pomedzi prsty jej tiekli slzy.

„Takže ste vzali prútik,“ povedal Dumbledore. „A čo ste s ním urobili?“

„Vrátili sme sa do stanu,“ odpovedal Crouch. „Potom sme ich začuli. Smrťožrútov. Tých, ktorí nikdy neboli v Azkabane. Tých, ktorí nikdy netrpeli za môjho pána. Obrátili sa k nemu chrbtom. Nikdy ich nikto nezotročil tak ako mňa. Boli voľní a mohli ho vyhľadať, ale neurobili to. Iba sa zabávali s muklami. Ich hlasy ma prebudili. Myseľ som mal čistú ako už dávno nie. Hneval som sa. Mal som prútik a uvažoval som, že ich napadnem. Otec odišiel zo stanu vyslobodzovať muklov. Winky sa zľakla, keď videla, aký som nahnevaný. Vlastným kúzlom ma k sebe pripútala. Vytiahla ma zo stanu a ťahala do lesa, preč od smrťožrútov. Pokúšal som sa ju zadržať. Chcel som sa vrátiť do kempingu. Chcel som ukázať smrťožrútom, čo znamená vernosť Kniežaťu temnôt, a potrestať ich za neveru. Ukradnutým prútikom som vyčaril na oblohe Temné znamenie.

Zhŕkli sa tam ministerskí čarodejníci. Na všetky strany vysielali omračujúce zaklínadlá. Jedno preletelo pomedzi stromy tam, kde sme stáli s Winky. Puto medzi nami sa prerušilo. Oboch nás to omráčilo.

Keď našli Winky, otec vedel, že nablízku musím byť aj ja. Prehľadával kríky v blízkom okolí a našiel tam ležať aj mňa. Počkal, kým ostatní ministerskí čarodejníci vyšli z lesa, znovu na mňa uvalil Imperius a zobral ma domov. Winky prepustil. Sklamala ho. Dovolila, aby som získal prútik. Skoro ma nechala utiecť.“

Winky zúfalo zakvílila.

„V dome sme ostali len my dvaja s otcom. A potom... a potom...“ Crouchovi ovísala hlava a na tvári sa mu zjavil šialený úsmev. „Prišiel po mňa môj pán.“

Raz v noci ho do nášho domu priniesol v náručí sluha Červochvost. Môj pán totiž zistil, že ešte žijem. Chytil v Albánsku Bertu Jorkinsovú. Mučil ju. Prezradila mu toho veľa. Povedala mu aj o Trojčarodejníckom turnaji. Povedala mu aj, že na Rokforte bude učiť starý auror Moody. Mučil ju, kým nenarušil kliatbu, ktorou jej otec zablokoval pamäť. Prezradila mu, že som utiekol z Azkabanu. Od nej sa dozvedel, že ma otec väzní, aby mi zabránil vyhľadať môjho pána. A tak môj pán vedel, že som ešte stále jeho verný sluha – možno najvernejší zo všetkých. Pripravil plán postavený na informáciách od Berty Jorkinsovej. Potreboval ma. Prišiel do nášho domu okolo polnoci. Otvoril mu môj otec.“

Crouchove pery sa roztiahli do úsmevu, ako keby spomínal na najkrajší zážitok svojho života. Winky bolo pomedzi prsty vidieť zdesené oči. Tak ju to omráčilo, že stratila reč.

„Šlo to veľmi rýchlo. Môj pán uvalil na otca Imperius. Teraz bol uväznený a ovládaný on. Môj pán ho donútil robiť si svoju prácu ako zvyčajne, správať sa, akoby sa nič nestalo. A ja som bol voľný. Prebudil som sa. Zase som bol sám sebou, plný života, ako už celé roky nie.“

„A čo od vás chcel lord Voldemort?“ pýtal sa Dumbledore ďalej.

„Spýtal sa ma, či som ochotný preňho všetko riskovať. Ja som bol. Bol to môj sen, moja najväčšia túžba slúžiť mu, osvedčiť sa mu. Povedal mi, že na Rokforte potrebuje verného sluhu. Sluhu, ktorý by sa postaral o víťazstvo Harryho Pottera v Trojčarodejníckom turnaji bez toho, aby to niekto zistil. Sluhu, ktorý by dával na neho pozor, premenil pohár na prenášadlo tak, aby prvého človeka, čo sa ho dotkne, odnieslo k môjmu pánovi. Ale najprv...“

„Potrebovali ste Alastora Moodyho,“ dokončil zaňho Dumbledore. Jeho modré oči blčali, hoci hlas mal stále pokojný.

„Urobili sme to my dvaja s Červochvostom. Vopred sme pripravili všehodžús a šli sme do jeho domu. Moody sa bránil. Nastal rozruch, ale podarilo sa nám ho zneškodniť práve včas a zavrieť do priečinka v jeho čarodejnej truhlici. Odstrihli sme mu vlasy a pridali ich do všehodžúsu. Ja som ho vypil. Premenil som sa na Moodyho dvojníka. Vzal som mu nohu a oko. Bol som pripravený predstúpiť pred Artura Weasleyho, ktorý prišiel vyriešiť s muklami ten rachot. Ja som uviedol do pohybu smetníky na dvore. Povedal som Arturovi Weasleymu, že som počul nejakých lupičov, ako ich na dvore odpaľujú. Potom som zbalil Moodyho šaty a detektory temných síl, uložil som ich do truhlice aj s Moodym a šiel do Rokfortu. Udržiaval som ho pri živote, ale pod Imperiusom. Musel som ho vypočúvať, inak by som nevedel nič o jeho minulosti a nenacvičil si jeho zvyky tak, aby som oklamal aj Dumbledora. A na prípravu všehodžúsu som potreboval jeho vlasy. S ostatnými prísadami to bolo ľahké. Hadiu kožu som ukradol v žalári. Keď ma učiteľ elixírov prichytil vo svojej pracovni, povedal som, že mám rozkaz ju prehľadať.“

„A čo sa stalo s Červochvostom po útoku na Moodyho?“ spýtal sa Dumbledore.

„Červochvost sa vrátil do nášho domu, kde sa mal starať o nášho pána a dávať pozor na môjho otca.“

„Ale váš otec utiekol.“

„Áno. Po nejakom čase začal vzdorovať Imperiusu tak ako predtým ja. Niekedy vedel, čo sa deje. Môj pán vtedy rozhodol, že už nesmie opúšťať dom. Donútil ho na ministerstvo posielať listy a napísať, že je chorý. Ale Červochvost zanedbával svoje povinnosti. Nebol dosť pozorný. Otec utiekol. Môj pán uhádol, že má namierené na Rokfort. Otec chcel všetko povedať Dumbledorovi, priznať sa. Chcel sa priznať, že ma vyviedol z Azkabanu.

Môj pán mi o jeho úteku poslal správu. Prikázal mi, aby som ho za každú cenu zastavil. A tak som čakal a striehol. Pomáhala mi aj mapa, ktorú som vzal Harrymu Potterovi. A tá mapa skoro všetko zničila.“

„Mapa?“ čudoval sa Dumbledore. „Aká je to mapa?“

„Potterova mapa Rokfortu. Potter ma na nej videl. Všimol si, ako raz v noci kradnem zo Snapovej pracovne prísady do všehodžúsu. Myslel si, že je to môj otec. Máme rovnaké mená. Tej noci som Potterovi mapu vzal a povedal mu, že môj otec nenávidí čiernych mágov. Potter bol presvedčený, že otec má na muške Snapa.

Trvalo celý týždeň, kým sa otec zjavil na Rokforte. Nakoniec mi raz večer mapa ukázala, že vstupuje do areálu školy. Prehodil som si neviditeľný plášť a šiel som mu naproti. Prichádzal po okraji lesa. A vtedy ta prišiel Potter s Krumom. Čakal som. Nemohol som ublížiť Potterovi, lebo môj pán ho potreboval. Kým Potter bežal po Dumbledora, omráčil som Kruma a zabil otca.“

„Nieééé!“ zakvílila Winky. „Pán Barty, pán Barty, čo vy to hovoriť?!“

„Zabili ste svojho otca,“ opakoval Dumbledore rovnakým tichým hlasom. „Čo ste urobili s telom?“

„Odniesol som ho do lesa a prikryl neviditeľným plášťom. Mapu som mal so sebou. Sledoval som, ako Potter beží do hradu. Stretol Snapa. Potom sa k nim pripojil Dumbledore. Videl som, ako Potter privádza Dumbledora z hradu. Vyšiel som z lesa, obišiel som ich a potom som prišiel za nimi. Dumbledorovi som povedal, že viem od Snapa, kde sú.