Harry ešte nikdy nevidel, že by sa profesorka McGonagallová takto prestala ovládať. Na tvári mala od hnevu červené fľaky, ruky stisnuté do pästí a triasla sa.

„Keď sme pánu Fudgeovi povedali, že sme chytili smrťožrúta zodpovedného za udalosti dnešnej noci,“ začal Snape vysvetľovať potichu, „zrejme mal pocit, že je ohrozená jeho osobná bezpečnosť. Trval na tom, že ho do hradu musí sprevádzať dementor. Priviedol ho do pracovne, kde Barty Crouch...“

„Hovorila som mu, že s tým nebudete súhlasiť, Dumbledore!“ soptila profesorka McGonagallová. „Hovorila som mu, že by ste nikdy nedovolili, aby nejaký dementor vstúpil do hradu, ale...“

„Vážená pani!“ reval Fudge rovnako nahnevaný. Harry ho takéhoto ešte nevidel. „Ako minister mágie predsa môžem rozhodovať o tom, či si mám vziať ochranu na výsluch možno nebezpečného...“

Ale hlas profesorky McGonagallovej prekričal Fudgeov.

„V tej chvíli, ako to... ako tá kreatúra vošla do miestnosti,“ jačala, ukazovala na Fudgea a celá sa triasla, „vrhla sa na Croucha a... a...“

Kým sa profesorka McGonagallová usilovala nájsť vhodné slová, Harrymu akoby do žalúdka nasypali ľad. Nemusela vetu dokončiť. Vedel, čo zrejme dementor urobil. Dal Bartymu Crouchovi osudný bozk. Ústami z neho vycical dušu. Bolo to horšie, ako keby bol mŕtvy.

„Podľa všetkého to nie je ktovieaká strata!“ rozhorčoval sa Fudge. „Vyzerá to, že mal na svedomí niekoľko životov.“

„Ale teraz už nemôže svedčiť, Kornelius,“ povedal Dumbledore. Hľadel na Fudgea uprene, akoby ho zreteľne videl po prvý raz. „Nemôže vypovedať, prečo zabil tých ľudí.“

„Prečo ich zabil? No ale to predsa nie je nijaká záhada,“ vyhŕkol Fudge. „Bol to nepríčetný šialenec! Podľa toho, čo mi povedali Minerva a Severus, bol zrejme presvedčený, že všetko robí na príkaz Veď-Viete-Koho!“

„Ale lord Voldemort mu to naozaj prikazoval, Kornelius,“ potvrdil Dumbledore. „Smrť tých ľudí súvisela s obnovením Voldemortových síl. Plán sa podaril. Voldemort má zase svoje telo.“

Fudge sa tváril, akoby ho niekto tresol závažím po hlave. Omráčený neveriacky žmurkal na Dumbledora, či dobre počul. Začal habkať a vyvaľoval oči.

„Veď-Viete-Kto... sa vrátil? Ale, prosím vás, Dumbledore...“

„Ako vám Minerva a Severus nepochybne povedali,“ hovoril Dumbledore, „Barty Crouch sa nám priznal. Pod vplyvom Veritasera nám porozprával, ako ho prepašovali z Azkabanu a ako ho Voldemort – ktorý sa o tom, že je ešte nažive, dozvedel od Berty Jorkinsovej – oslobodil z otcovho područia a s jeho pomocou zajal Harryho. Plán im vyšiel, hovorím vám. Crouch pomohol Voldemortovi.“

„Pozrite, Dumbledore,“ povedal Fudge a užasnutý Harry hľadel, ako sa mu na tvári zjavil úsmev. „Hádam tomu vážne neveríte? Že by sa Veď-Viete-Kto vrátil? Ale no tak... no skutočne... Crouch možno tomu veril, že konal na príkaz Veď-Viete-Koho, ale brať vážne slová šialenca, Dumbledore...“

„Keď sa Harry dnes večer dotkol Trojčarodejníckeho pohára, preniesol ho rovno k Voldemortovi,“ neoblomne tvrdil Dumbledore. „Bol svedkom znovuzrodenia lorda Voldemorta. Všetko vám to vysvetlím vo svojej pracovni.“

Dumbledore sa obzrel na Harryho a videl, že nespí, ale pokrútil hlavou a dodaclass="underline" „Obávam sa však, že vám dnes večer nedovolím vypočúvať Harryho.“

Fudgeovi úsmev z tváre nezmizol. Aj on pozrel na Harryho, potom znovu na Dumbledora a povedaclass="underline" „Vy... vy veríte Harryho slovám, Dumbledore?“

Chvíľu bolo ticho, ktoré narušilo Siriusovo vrčanie. Srsť mal zježenú a ceril na Fudgea zuby.

„Ja Harrymu rozhodne verím,“ odvetil Dumbledore. Oči mu už blčali. „Vypočul som si Crouchovo priznanie a Harryho opis udalostí od chvíle, ako sa dotkol Trojčarodejníckeho pohára. Obe rozprávania do seba zapadajú a vysvetľujú všetko, čo sa stalo od vlaňajšieho zmiznutia Berty Jorkinsovej.“

Fudgeovi na tvári stále pohrával ten zvláštny úsmev. Znovu sa najprv pozrel na Harryho a až potom odpovedal.

„Ste ochotný veriť, že lord Voldemort sa vrátil, na základe toho, čo vám povedal jeden šialenec a chlapec, ktorý... no...“

Fudge znova pozrel na Harryho a Harry zrazu pochopil.

„Čítali ste článok Rity Skeeterovej, pán Fudge,“ povedal potichu.

Ron, Hermiona, pani Weasleyová a Bill až nadskočili. Ani jeden si nevšimol, že sa Harry prebudil.

Fudge trochu očervenel, ale na tvári sa mu zjavil zanovitý výraz.

„A čo ak som ho čítal?“ povedal a pozrel na Dumbledora. „Ak som zistil, že o tom chlapcovi zatajujete isté fakty? Ovláda parselčinu, hm? A často máva čudné záchvaty...“

„Predpokladám, že narážate na jeho bolesti v jazve,“ chladne poznamenal Dumbledore.

„Tak teda priznávate, že máva tie bolesti?“ rýchlo sa toho chytil Fudge. „Bolesti hlavy? Nočné móry? A možno aj halucinácie?“

„Počúvajte ma, Kornelius,“ Dumbledore pristúpil o krok k Fudgeovi a znovu z neho vyžarovala tá neopísateľná sila, akú Harry cítil, keď omráčil mladého Croucha. „Harry je rovnako duševne zdravý ako vy alebo ja. Jazva na čele nespôsobila pomätenie. Domnievam sa, že ho bolí, keď je Voldemort nablízku alebo má mimoriadne vražedné úmysly.“

Fudge pred Dumbledorom o krok cúvol, ale tváril sa rovnako tvrdohlavo.

„Odpustite mi, Dumbledore, ale nikdy som nepočul, že by jazva po kliatbe fungovala ako výstražný signál...“

„Ale ja som videl, ako sa lord Voldemort vrátil!“ vykríkol Harry. Chcel vstať, ale pani Weasleyová ho zatlačila naspäť do postele. „Videl som smrťožrútov! Môžem vám povedať ich mená! Lucius Malfoy...“

Snape sa mykol, ale keď Harry naňho pozrel, zase hľadel na Fudgea.

„Malfoy bol zbavený obvinenia!“ vyhlásil Fudge očividne urazený. „Je to veľmi stará rodina – venovali značné dary na chvályhodné účely...“

„MacNair!“ pokračoval Harry.

„Tiež oslobodený! Teraz pracuje pre ministerstvo.“

„Avery, Nott, Crabbe, Goyle...“

„Iba opakuješ mená tých, ktorých pred trinástimi rokmi definitívne zbavili obvinenia!“ nahnevane odsekol Fudge. „Mohol si tie mená nájsť v starých záznamoch zo súdnych procesov. Prepána, Dumbledore – ten chlapec aj vlani trepal všelijaké nezmysly – tie jeho historky sú čoraz nepravdepodobnejšie a vy mu ich napriek tomu zhltnete – navyše sa vie rozprávať s hadmi, Dumbledore, a vy si myslíte, že mu možno veriť?!“

„Vy hlupák!“ vykríkla profesorka McGonagallová. „Cedric Diggory! Pán Crouch! Ich smrť nebola náhodná práca nejakého šialenca!“

„Nemám nijaké dôkazy o opaku!“ kričal zase rovnako nahnevaný Fudge a tvár mu očervenela. „Mne sa zdá, že vy všetci ste sa rozhodli vyvolať paniku, ktorá otrasie všetkým, čo sme za uplynulých trinásť rokov urobili!“

Harry neveril vlastným ušiam. Fudgea vždy považoval za vľúdneho človeka, trochu prchkého, trochu bombastického, ale v podstate dobráka. No teraz pred ním stál malý nahnevaný čarodejník, ktorému správou, že Voldemort mohol znovu povstať, narušili pohodlný a usporiadaný svet, a on to odmietal vziať na vedomie.

„Voldemort sa vrátil,“ zopakoval Dumbledore. „Ak ten fakt hneď prijmete, Fudge, a urobíte potrebné opatrenia, ešte stále môžeme situáciu zachrániť. Prvým a najzákladnejším krokom je vziať Azkaban spod kontroly dementorov...“

„To je nezmysel!“ skríkol Fudge. „Odstrániť dementorov? Veď by ma vykopli z úradu, keby som to navrhol! Polovica z nás spáva pokojne iba preto, lebo vieme, že Azkaban strážia dementori!“

„A my ostatní spávame menej spokojne, Kornelius, s vedomím, že najnebezpečnejší stúpenci lorda Voldemorta sú v opatere tvorov, ktoré sa k nemu pripoja v okamihu, keď ich o to požiada!“ oponoval mu Dumbledore dôrazne. „Oni nezostanú verní vám, Fudge! Voldemort im môže ponúknuť oveľa väčšie právomoci a pôžitky ako vy! Ak bude mať za sebou dementorov a jeho starí stúpenci sa k nemu vrátia, budete mať čo robiť, aby ste mu zabránili získať takú moc, akú mal pred trinástimi rokmi!“